Bohatstvo melódií s úplne odlišnou štruktúrou od našej hudby, estetika spevu chvíľami na hranici toho hrdelného, tradičné japonské piesne schladené elektronikou ako fukušimskou parou.
Asi tak nejako mi znela francúzsko-japonská nezbeda Maia Barouh, autentická, inštinktívna, hravá, napriek v piesňach poznaným pravdám, ktoré nepotešia, oslavujúca život.
Fotografie sú z tohoročného Paléo Festivalu v Nyone.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára