Sólový koncert predáka Diablovho stáda mi na festivale Trutnoff priniesol ten najsilnejší flashback minulého roku.
Akoby som sa preniesol o tridsať rokov naspäť, na plzeňský Lochotín (či ako sa to tam volalo) a opäť cítil tú, v tej dobe pre mňa vzácnu, spolupatričnosť a nádej v iné časy.
Nie, nikdy som nevaril v kotlíku, ani som si nezapaľoval cigaretu trieskou, ale Wabiho Rosa na kolejích v mojej mysli evokovala kerouacovskú železničnú krajinu a všetko to, beatnické za veľkou mlákou & závorou.
A jasné, že viem, že Rosa je o niečom trochu inom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára