Lenka s Aid Kidom spája svetské s mystickým do zvukových, inštrumentálnych a textových slučiek, ktoré sú hudobne a kompozične určite zaujímavé, zrejmé je tiež, že ide o tvorivú sebareflexiu, ktorá sa viac-menej nenechala chytiť do žiadnej z emotívno/subjektívnych pascí.
To všetko by ma malo zaujať a presvedčiť, ale ...
Kacírsky, nekvalifikovane, len pocitovo a s úprimnou úctou k Lenkinej tvorbe, ma pri počúvaní tohto projektu (Řeka) vyrušuje jeho až konfrontačná vážnosť, pravdepodobne majúca za cieľ navodiť impresiu, že ide o niečo zásadné (čo sa vlastne podarilo), originalita simulovaná prepasírovaním čoraz viac typizovanej česko-moravskej alternatívy cez rôzne mašinky a efekty, absencia všeľudskej akustiky & opulentnosť strojovej hudby, navyše cifrovaná art-popovým umelým sladidlom.
Zároveň však viem, že svet sa nám javí ako pravdivý a pritom je pre každého iný, to len na moju aj Lenkinu obhajobu.
Fotografie sú z festivalu Fryštácký malý svět 2022. Staršie fotografie Lenky Dusilovej nájdete TU, TU a TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára