Katarzné blues z Vysočiny ladené v archaických stupniciach českého undergroundu, eufonické gitarové riffy, stoicky aj úpenlivo spievané/prednášané naratívne texty a autentickosť zakorenená v každom momente.
Tak vnímam Jericho a aj keď mi práve nezvyšuje hladinu dopamínu, prináša niečo iné, upokojujúci pocit, že ten tieň, ktorý vrhám, je len dôsledkom mojej cesty za svetlom.
Staršie fotografie skupiny Jericho nájdete TU, fotografie z jimramovského festivalu zasa TU (2023) alebo TU (2022).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára