Viem, viem, bude to znieť blbo (veď ide o underground), ale mám pocit, že na The Plastic People of The Universe by sa už nemuselo skákať ani tancovať. Len ticho a pozorne počúvať.
Ich ďalšia zastávka na nekonečnom turné, pripomínanie súvislostí, improvizácia kontra danosť a presnosť (rytmiky), spev ako proklamácia, proklamácia ako hudba, … hmm, neviem sa sústrediť. Na plastikov by sa už nemuselo natriasať!
Fotografie aj text vznikli na minuloročnom Poličskom rockoupání.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára