pondelok, 20. júna 2011

Sahra Halgan

Na pódiu pôsobila ako posol, ktorý je zároveň sám o sebe doručeným odkazom. Správou o (ne)existencii krajiny, pre ktorej uznanie urobí všetko, aj napriek tomu, že v nej nemôže žiť.
Väčšinou sa usmievam, keď niekoho vidím mávať vlajkou nad hlavou, ale v prípade Sahry Halgan, snáď celý koncert zvierajúcej v rukách Somalilandskú vlajku, som tento môj zlo(zvyk) prehodnotil. Vlastne ten obraz sa pre mňa v tej chvíli stal dôležitejším posolstvom, ako jej orientálny hlas a arabsko-africká hudobná melanž jej výbornej sprievodnej skupiny. Niekedy (myslím, že dosť často) má takéto posolstvo väčšiu hodnotu než oficiálne správy. A preto: Vivat Somaliland!

Žiadne komentáre: