Hneď na úvod musím a chcem napísať, že Špalíček opäť nesklamal. Okrem výbornej hudby, naozaj širokého žánrového spektra s niekoľkými zahraničnými aj domácimi chuťovkami, tradične vytvoril príjemné zázemie pre veľké rendevú všetkých, ktorí mali chuť spoločne zdieľať svoje hudobné (ale aj iné) pocity. To všetko bolo umocnené krásnym prostredím nádvoria zámku Žerotínů a sympatickým prístupom organizátorov (ktorí sa napríklad zaobišli bez bezpečnostnej služby v čiernych uniformách, inak všadeprítomnej na podobných akciách).
Program Valašského Špalíčku okrem niekoľkých nutných, ale dobre zvolených ťahákov, ponúkol hlavne poriadnu porciu hudobnej alternatívy, takže si každý mohol prísť na svoje.
Fotografie skoro zo všetkých koncertov Špalíčku (na Fjordmoss som sa nepretlačil a Republic of Two som už nezvládol) si môžete pozrieť v ďalších príspevkoch a popritom aj vážne porozmýšľať o návšteve budúceho ročníka. Myslím, že keby Špalíček chcel, mohol by sa stať viac ako len (a to naozaj nemyslím pejoratívne) lokálnym hudobným festivalom s globálnym obsadením. Zároveň si však myslím, že táto jeho podoba mu veľmi pristane.
Pre mňa bol tohtoročný Valašský špalíček výnimočný aj tým, že som na ňom v divadelnej kaviarni zámku Žerotínů otváral moju prvú (mini) výstavu, ktorá potrvá až do konca októbra. Aj touto cestou ďakujem organizátorom Špalíčku za túto príležitosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára