streda, 15. júna 2011

Wang Li

Od návratu z festivalu Respect som vďaka Wang Limu vyhral niekoľko stávok. Každý, komu som pustil jeho hru na drumbľu, sa so mnou bez väčšieho váhania stavil, že určite používa elektroniku. Ja som zasa s radosťou vždy uzatvoril stávku, že nie. Priznávam, keby som Wang Liho nepočul a nevidel hrať na vlastné oči, určite by som patril k tým neveriacim, ktorí jeho neuveriteľne širokú škálu tónov a rytmov pripisujú na konto technických hračiek. Ale ja som ho videl a počul, takže ... vyhrávam.
Na druhý deň po vystúpení Wang Liho sa s ním pri Vltave (náhrada Žltého mora) zišlo niekoľko študentov drumbľológie, aby prišli na rozdiel medzi hrou na drumbľu a hrou na hudobný nástroj Wang Liho. Neviem či sa im to podarilo, ale pri fotografovaní (a pozorovaní s akou úctou Wang bral svoje nástroje do rúk, či s akou trpezlivosťou načúval zvukom svojich žiakov, alebo aj tichu, keď sa im drumbľa nerozoznela) som pochopil, že tajomstvo jeho hry bude aj v niečom inom, ako len v dokonalom zvládnutí nástroja.

Žiadne komentáre: