utorok, 26. júla 2011

Wotienke

Tak konečne som sa dožil vystúpenia Wotienky aj na klubovom pódiu. To znamená, že som si jej skladby, hlavne tie komornejšie, mohol vychutnať bez festivalového ruchu a v kontaktnejšom prostredí malého priestoru.
Jej šikovná kapela to síce vie aj celkom rozbehnúť, ale asi práve kvôli intímnej atmosfére M-klubu (Valašské Meziříčí), sa mi pod kožu najviac dostali pomalšie ospalé skladby, v ktorých Wotienke nestrojene a chvíľami akoby nonšalantne otvára svoje citlivé srdce.
Už neviem, prečo som si kúsok z neho neodniesol domov aj na cédečku. Teraz mi chýba.
 V archíve Music photo news nájdete Wotienke aj na tomto mieste.

pondelok, 25. júla 2011

NiceLand

Fakt by ma zaujímalo, kde sa tie extrovné hlasy v Čechách stále berú. Napríklad taký Michal Motyčka. Porovnávať jeho spev (hlas) v indie-popovej kapele NiceLand s kýmkoľvek zo slovenskej mainstreamovej hudobnej scény je nielen trúfalé, ale snáď aj nemožné.
Neveriacim odporúčam ... (no nebudem pľuha) ... počúvať Slovenský rozhlas. A áno, o to ide. Niežeby som očakával od slovenského akože verejnoprávneho rozhlasu nejaký prehľad či vkus, ale zároveň si myslím, že by ho aspoň nemal obmedzovať a ubíjať.
Ale naspäť k NiceLandu! Aj keď sa pohybujú v strednom prúde, nabetón nikomu vkus nepokazia a ich hudba isto nikoho neurazí. Rádio by som pri nich veru nevypol.

Charlie Straight

Nech už mi zvuk Charlie Straight pripomína čokoľvek z Ostrovov, je to výborná a svieža hudba, plná pôvodných nápadov. Spevák si pokojne môže zbaliť kufre (aj s kapelou) a vystúpiť rovno v londýnskej štvrti Soho, klávesák to má všetko pod prstami a vôbec, celý band stojí na koncerte za pretlačenie sa do prvej línie pod pódiom.  
Hoc ..., mám pocit, že som tam bol jediným chlapom.
A prečo to všetko píšem, keď Charlie Straight nie je presne tou hudbou, ktorú vyhľadávam a kamaráti aj kamarátky si ma za to budú večer v krčme doberať?
Lebo si to, stručne povedané, naozaj myslím.

streda, 20. júla 2011

Divadlá Sklep a Vosto5

To, že dramaturgia Litoměřického kořenu jeho program obohacuje o divadelné predstavenia je super. Tento rok sa, dokonca na veľkom pódiu, predstavilo divadlo Sklep a na malej scéne improvizačná divadelná úderka Vosto5.
Skeče a humorné výstupy divadla Sklep rozosmiali snáď celý amfiteáter a tak môj neveselý pohľad na ich predstavenie, pripisujem na účet vlastnej nechápavosti, platený z osobného konta subjektivity.
Hmm ... niekedy je ťažké písať diplomaticky.
Vosto5 rozohralo na malej scéne svoju tradičnú improvizačnú skladačku, ktorej dieliky do seba herci spájali pohotovým a chytrým humorom, dôvtipnými reakciami a komickými nápadmi.  
Napríklad bolo veľmi zábavné sledovať, ako sa do ich hry spontánne zapojili deti spod pódia, ktoré v morskej scéne začali hercom (sťaby kraby) obhrýzať nohy.
Hmm ... niekedy je ľahké písať na rovinu.