Nemám deti a už o nich veľmi ani nesnívam. Jednou z výnimiek je Litoměřický kořen, ktorý mi vždy pripomenie o čo som prišiel. Pozorujem jeho deti, ich bezprostrednosť, spontánnosť, prejavy vzrušenia a ich vnímanie blízkosti bezpečia rodičov, cítiac sa jedným z nich (otcom).
Už ten pocit je fajn, aj keď viem, že je neprenosný.
Už ten pocit je fajn, aj keď viem, že je neprenosný.
Deti Litoměřického kořenu 2010 si na stránkach Music photo news môžete pozrieť na tomto mieste.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára