Beseda u Bigbítu 2011

Beseda u Bigbítu pre mňa začala (rovnako ako minulý rok) už na ceste medzi vlakovou stanicou Lipov a dedinkou Tasov, pri ktorej sa tento festival pravidelne koná. Stará cesta bola dokonca uzavretá a tak, keďže som nemohol stopovať (pravdou tiež je, že už mi niekoľko rokov nič nezastalo), mohol som sa tešiť z prechádzky, bez hluku motorov, smogu výfukov a večného uskakovania pred autami.

Pomaly som kráčal stredom cesty, kŕmil oči krásnou krajinou, vdychoval vôňu sliviek, otáčal sa za vtákmi a so zaklonenou hlavou ich pozoroval až kým sa mi nestratili z dohľadu. Niekoľkokrát som zišiel z cesty, tu k zarastenému potoku, tu do poľa slnečníc alebo k stohom nasušenej trávy. V cieli mojej cesty som bol už dokonale naladený na Besedu u Bigbítu 2011.

Od vstupu do Topoľového hája (miesta Besedy) som vedel, že aj tento ročník bude stáť za to. Áno, bol som už omámený z cesty, ale aj keby nie. Príjemný ľudia, úsmevy, stisky rúk, kapely ladiace na pódiách, pripravené stánky a (samozrejme) výborne poskladaný program, by ma aj tak okamžite vtiahli do festivalového života a premenili ma na oddaného besedníka.

Malé festivaly majú pre mňa proste svoje čaro a každý z nich je niečím špecifický (myslím, že už z fotografií môžete prísť na to, ktorý čím). Čo majú všetky spoločné (a prečo ich mám tak rád) je ich rodinná atmosféra (naozaj máte pocit, že ste medzi svojimi), nadšenie organizátorov (založené na viere v dobrú vec a nie na vidine zisku či slávy), snaha obmedziť komerčnosť (minimum reklám, obchodných stánkov, prezentácií sponzorov či žiadne zábavné atrakcie), veľkú mieru tolerancie a program vybočujúci z bežnej hudobnej ponuky.

Osobne si myslím, že festivaly ako Beseda u Bigbítu sú pre hudbu aj jej poslucháčov dôležitejšie, ako tie veľké (aspoň ako väčšina z nich) a tiež, že vďaka nim v hudbe, snáď aj v kultúre všeobecne, ešte prežíva niečo, čo ignoruje ekonomické, politické (spoločenské) aj módne tlaky a vytvára relatívne slobodný priestor, v ktorom ide len (alebo hlavne) o tvorbu, umeleckú konfrontáciu a vzájomné zdieľanie.

Kompletný program Besedy u Bigbítu nájdete TU, moje pocity (lebo o tie mi ide) a fotografie z jednotlivých koncertov zasa v mojich nasledujúcich príspevkoch, prípadne, kto by si chcel ešte zaspomínať na minuloročnú Besedu, tak sa môže pozrieť aj sem.