To, že žánrové delenie je pomaly nemožné, potvrdila na tohtoročnom Eurotrialogu aj viedenská popartová štvorkolka Tankris.
Jej promiskuitný vzťah k tanečnej muzike, improvizácii, psychojazzu, šumu čiernych drážok, popu a ďalším hudobným zdrojom, ma kvalitne dezorientoval a pri pomenovaní ich zvukovej identity mi nepomohlo ani domáce počúvanie ich debutového albumu Am and what.
Každopádne ide o dôvtipnú muziku, rafinovane naporciovanú z hýrivého džuboksu značky Tankris.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára