Keď som sa pri pive nahlas tešil z posledného albumu Janelle Monáe, väčšina osadenstva nevedela o kom hovorím, alebo krútila nechápavo hlavou.
Darmo som vysvetľoval, že je to zázračná bytosť, že má harmonizované hlasivky, že jej spev je synchronizovaný s prúdením vzduchu, že jej nahý hlas je v estetickej zhode s jej sakrálnou krásou, že deti stvorené pri jej hudbe sa môžu narodiť s krídlami.
Nič nepomohlo a domov som sa vracal trochu nahnevaný. Veď sa oni ešte budú diviť, keď ma uvidia na prechádzke s malým serafínom.
Fotografované na Colours of Ostrava 2012.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára