Pomaly sa nocilo a nad mikulovským amfiteátrom sa začali zbierať mračná. O soundtrack sa postaral osvietený šialenec Jiří Schmitzer.
Jeho asketický zjav, akoby bol v protiklade s jeho neotesanou hrou na dvanásťstrunnú gitaru, s jeho vandalskými textami (lavírujúcimi medzi poéziou, sarkazmom a žartom) aj s jeho kuchynskými monológmi.
A možno práve množstvo týchto pseudorozporov robí zo Schmitzerových pesničkových strapačiek príjemný kabaret, ktorý vie pobaviť a rozosmiať, ale skrze iróniu zabŕdať aj do váženejších tém človečenstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára