utorok 30. októbra 2012

Marta Kubišová

Snáď jedinou speváčkou, na ktorej sa zhodnem s hudobným vkusom mojej mami, je Marta Kubišová.
Priznávam, najprv nešlo o hudbu, ale o chlapčenskú platonickú lásku, podnietenú jej klipkajúcimi očami vo videoklipe (ktovie, ako sa to vtedy volalo) Depeše (TU). Neskôr, keď sa Marta vytratila z nášho čiernobieleho televízora, som ju vďaka starým platniam začal vnímať aj ušami a ešte o niečo neskôr (to už som bol akože veľký) aj rozumom a srdcom. A tak je tomu doteraz. 
Keď som včera z rozhlasu počul, že Marta Kubišová prevzala za svoju tvorbu a angažovanosť v Charte 77 najvyššie francúzske vyznamenanie Rad čestnej légie, uvedomil som si (okrem vyššie napísaného doznania), že by som kdesi mohol mať aj niekoľko jej fotografií. 
Pripájam ich teda k tomuto môjmu vyznaniu, ale hlavne ku gratulácii (tiež k blížiacemu sa životnému jubileu) a k poďakovaniu za chlapčenské sny, za dospievanie s piesňami Mamá (TU), Ale já musím jít (TU) alebo Tajga Blues (TU) a aj za dnešný dobrý pocit. 
Všetko najlepšie madame Marta. 

Anthony Strong

Podporovaný súzvučným Big Bandom Felixe Slováčka vystúpil na tohtoročnom Československom jazzovom festivale v Přerove aj anglický spevák a pianista Anthony Strong
Jeho romantický, ale napriek tomu výrazný hlas, spolu s jeho staromódne elegantným prejavom, dokonale prevetrali množstvo džezových štandardov, ktorým zároveň dodali novú šik fazónu
Bola to nenásilne distingvovaná a príjemne osviežujúca hudobná záležitosť

nedeľa 28. októbra 2012

Gipsy Friends

Aj keď hlavným protagonistom projektu Gipsy Friends je vynikajúci a nastrunuvzatý kontrabasista Josef Fečo, na koncerte v rámci Československého jazzového festivalu ma najviac zaujal ich hosť, srbský hráč na akordeón Lelo Nika. Tak dýchajúcu harmoniku som naozaj ešte nepočul. 
Jej zvuk neznel, ale olizoval, Lelo na nej nehral, ale s ňou fantazíroval, spolu nepôsobili ako hráč a jeho nástroj, ale ako sprisahanci (hudobnej) slasti.

piatok 26. októbra 2012

Bill Evans Soulgrass

Bolo to neočakávané prekvapenie (aspoň pre mňa) 29. ročníka Československého jazzového festivalu v Přerove. 
Flexibilný saxofonista Bill Evans, prevetrávajúci džezové klišé a prekárajúci sa s reformným bendžom Ryana Cavanaugha, elastická kapela Soulgrass indikujúca nové možnosti džezu a domestikovanie bluegrassu na džezovom pódiu. 
Hudba (džez) s vlastnou zvukovou signatúrou.