Je málo domácich kapiel (vlastne si momentálne neviem spomenúť na žiadnu inú), na ktorých koncert by som cestoval stovky kilometrov v ponorkovom kupé nočných rýchlikov a pritom celú cestu nedočkavosťou (pri návrate blaženosťou) nezažmúril oka.
Čím to je, že starý chlap ako ja, ešte stále dokáže pocítiť neovládateľnú potrebu vstrebávania anjelského podielu zo živej muziky a z koncertnej atmosféry?
Myslím, že odpoveďou je práve Please The Trees.
Fotografie sú z krstín ich nového albumu A Forest Affair v Malostranskej besede.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára