Snáď jedinou speváčkou, na ktorej sa zhodnem s hudobným vkusom mojej mami, je Marta Kubišová.
Priznávam, najprv nešlo o hudbu, ale o chlapčenskú platonickú lásku, podnietenú jej klipkajúcimi očami vo videoklipe (ktovie, ako sa to vtedy volalo) Depeše (TU). Neskôr, keď sa Marta vytratila z nášho čiernobieleho televízora, som ju vďaka starým platniam začal vnímať aj ušami a ešte o niečo neskôr (to už som bol akože veľký) aj rozumom a srdcom. A tak je tomu doteraz.
Keď som včera z rozhlasu počul, že Marta Kubišová prevzala za svoju tvorbu a angažovanosť v Charte 77 najvyššie francúzske vyznamenanie Rad čestnej légie, uvedomil som si (okrem vyššie napísaného doznania), že by som kdesi mohol mať aj niekoľko jej fotografií.
Pripájam ich teda k tomuto môjmu vyznaniu, ale hlavne ku gratulácii (tiež k blížiacemu sa životnému jubileu) a k poďakovaniu za chlapčenské sny, za dospievanie s piesňami Mamá (TU), Ale já musím jít (TU) alebo Tajga Blues (TU) a aj za dnešný dobrý pocit.
Všetko najlepšie madame Marta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára