Sauti Sol

Päťhviezdičková kenská kapela Sauti Sol priviezla na Colours of Ostrava svieži a invenčne aranžovaný afrofunk. 

Presne ten, ktorý (ak sa mu oddáte) vám sprostredkuje kúsok Afriky na vlastnej (husej) koži bez toho, aby ste museli niekam cestovať. 

Euzen

Od prvej chvíle koncertu (Colours of Ostrava) dánskej družiny Euzen všetko ladilo. Všetko sa dostalo do akejsi vzácnej hudobnej, všeľudskej a ekologickej rovnováhy, vytvárajúcej okolo pódia eldorádo pocitov a emócií. 

Vo vzájomnej harmónii sa tak neocitli len severské melódie, elektronika, progresívny rock či prenikavý hlas Márie Franz, ale aj delikátny dážď, skleníkový efekt na javisku a všetci v jeho (ich) blízkosti. 

Celso Piña

Fakt som bol zvedavý, ako obstojí (v mojom tajnom súboji) akordeónový disident Celso Piña v porovnaní s šantivou Rosie Ledet, ktorú som videl a počul nedávno v Šumperku (TU). 

Viem, Rosie hrá louisianské zydeco a Celso do Mexika pašovanú kolumbijskú cumbiu, no aj tak sa mi oba žánre zdajú v niečom podobné. 

A ako to dopadlo? Zatiaľ nerozhodne, ale každopádne Celso na Colours of Ostrava poriadne zabodoval. 

R.U.T.A.

Na punkové legendy (ex Dezerter, ex Moskwa) spojené s ľudovým hlasom sympatickej bieloruskej speváčky (Nasta Niakrasava) som si na Colours of Ostrava vydelil pätnásť minút. To som však ešte nevedel, čo ma čaká.

Nakoniec som malé, ľavicovo anarchistické hudobné povstanie zespolu R.U.T.A. (zhudobňujúceho trefné staropoľské texty o feudálnom vykorisťovaní, zbedačovaní a krivde) absolvoval celé a hoc som sa s jeho hlasnou mienkou nestotožnil vo všetkom, nedržať fotoaparáty, obe ruky by som mal hore.

Inak, celkom by ma zaujímalo, čo by o úderke R.U.T.A. napísal taký Slavoj Žižek.