Začiatok deväťdesiatych rokov bol pre mňa bezhranične úžasným obdobím. Radosť z lacno získanej slobody, noci prebdené nad dovtedy nedostupnými knihami, usmerňované sny a odvážne plány.
A tiež nahrávka Vladimíra Václavka Jsem hlína, jsem strom, jsem stroj.
Na rozdiel od idealizmu tej doby a ilúzií (dnes tak smiešnych), ten album ešte mám a stále mu verím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára