Kto by to bol povedal, že ja, horúčkovitý kaviarenský kritik francúzskych (koloniálnych) dejín či parížskej ľavice a satirik väčšiny frankofilov, podľahnem prvej Francúzke, na ktorej koncert sa vyberiem (Colours of Ostrava).
To by však ňou nesmela byť talentovaná Zaz so svojimi podmanivými (síce) popsongmi (ale) pančovanými džezom a šansónom.
Zaz, lámajúca moje predsudky (francúzština nie je sexi) a unášajúca ma svojim hlasom až niekde na nočný Montmartre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára