Najväčším a najsolventnejším večierkom tohtoročného Colours of Ostrava bol pravdepodobne hýrivý festivalový set The Flaming Lips.
Ten začal okázalým prológom, ktorého hodnotenie by bolo niekde medzi nevkusom a genialitou (môže však ísť aj o rafinovanú paródiu a v tom prípade by sa ručička šoumetra priblížila skôr k tej genialite).
Koncert The Flaming Lips som si doprial celý a aj keď ich budem mať stále radšej z nahrávok, tak bol pre mňa nevídaným zážitkom.
Horolezecká výška pódia, moja pozícia v húfe fotografov a obmedzený čas na fotografovanie, mi nedovolili zachytiť do mojej externej pamäte celú šou, ani muzikantov utopených v hĺbke pódia. To iba na vysvetlenie, prečo všetky fotografie osídlil len pochabý Wayne Coyne.
Koncert The Flaming Lips som si doprial celý a aj keď ich budem mať stále radšej z nahrávok, tak bol pre mňa nevídaným zážitkom.
Horolezecká výška pódia, moja pozícia v húfe fotografov a obmedzený čas na fotografovanie, mi nedovolili zachytiť do mojej externej pamäte celú šou, ani muzikantov utopených v hĺbke pódia. To iba na vysvetlenie, prečo všetky fotografie osídlil len pochabý Wayne Coyne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára