pondelok, 30. novembra 2015

Stu Larsen

Priznávam, že pred tohoročným Montreux Jazz Festivalom som od potulného muzikanta Stu Larsena poznal len skladbu Thirteen Sad Farewells.
Možno aj preto som bol tak príjemne prekvapený a jeho autobiografické a ukľudňujúce songy si nechal zaliezť až pod kožu. 
Stu je pesničkár s príbehom a jeho skladby sú zaprášené prachom z nekonečných ciest, nasiaknuté slobodou a prevetrávajúce zabudnuté sny (aspoň tie moje). 

štvrtok, 26. novembra 2015

Shake Shake Go

Hudobní iluzionisti a eskamotéri melódií, evokujúci pocit voľnosti, otvoreného priestoru a povzbudivej energie.
Tak nejako vnímam kapelu Shake Shake Go, hrajúcu reflexívnu muziku, sebaurčujúce texty a pastoračné nápevy. 
Shake Shake Go romantifikujú hudobnú scénu a ako pridanú hodnotu k svojej tvorbe pripájajú nádej, chvíľami otvárajúcu dvere do neba
Fotografie sú z Paléo Festivalu v Nyone. 

Quincy Jones

Akýmsi patrónom hlavnej scény Auditorium Stravinski na ostatnom Montreux Jazz Festivale bol legendárny Quincy Jones
Uvádzal jednotlivé večery, prihováral sa publiku, žartoval a postupne pozýval na pódium Jacoba Colliera (TU), Zaz (TU), George Bensona (TU) či Chicka Coreu s Herbie Hancockom (TU).
Lepšieho sprievodcu festivalom som si nemohol priať.