Nebol to duel, ale dialóg dvoch majstrov a priateľov, netuším nakoľko improvizovaný, či natrénovaný predchádzajúcimi spoločnými vystúpeniami, ale určite viem, že to bol jeden z najlepších klavírnych koncertov, aký som doteraz zažil.
Prelínanie dvoch svetov a hudobných myslení, usmievavý Chick Corea za tmavým koncertným krídlom a hĺbavý Herbie Hancock nad elektronickou klávesnicou. Spoločný džezový patchwork, chvíľami dovedna a hneď zasa každý na vlastnú päsť, dorozumievanie pohľadmi, prekvapivé harmónie a akordy navzájom si rozkladané do najmenších nôt.
Fotografie sú z Montreux Jazz Festival 2015.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára