utorok 8. júna 2021

Pokořen 2018 & deti & ľudia & psy

Priznávam, že pri mojích zamysleniach sa nad Litoměřickým kořenem (a následne aj po/Kořenem) do istej miery opakovane podlieham hre vlastnej obrazotvornosti a snivému realizmu.
Avšak, presne to chcem! Preto sa do Litoměřic tak rád vraciam a stále nanovo očarený vstrebávam poetiku pre mňa liečivej zmesi ľudskosti, hudby, miesta a spolupatričnosti.
Nemôžem teda napísať opäť nič iné (hoc inak) len, že po/Kořen je výhrou vzťahov nad vecami, poéziou normálnosti, je spoločenstvom, nie ako metaforou podstaty, ale ako jej metamorfózou.
Sú to chvíle života bez protikladov, pohľadmi previazané vzťahy, dávanie, prijímanie aj odmietanie sú jedno. Ozveny komunikujú s ozvenami, všetko rezonuje, tóny hudby dávajú tvar tichu, vrava priestoru a telá človečenstvu, všetko je rovnakým nástrojom meditácie.
Po/Kořen je pre mňa miestom, kde spoločné je pravdivé, kde emócie tvoria pravidlá, kde sa myslí v citoch a kde bytie je tu a teraz.

Žiadne komentáre: