Už je to dávno, ale fotografie mi pripomínajú každú chvíľu, tvár aj melódiu. Vytvorené svetlom, akoby odkazovali k pôvodu toho spoločenstva a dobám, v ktorých sme ešte nepotrebovali skrýše.
Po/Kořen je návratom k podstate zabudnutých všedností, k úsmevom zadarmo, náručiam dokorán a tichým spojeniam očí, v ktorých je možné kotviť.
Je prítomnosťou mimo času, uspokojením sa len so šťastím bytia, meandrami krásy detstva, mladosti aj šedín, prelínaním konečného súcna s nedozernou oblohou, je rezignáciou dilemy, ....
Tam viem, odkiaľ som prišiel a kam by som mal ísť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára