Zreteľný spev, hlas vyzlečený do svojej podstaty, bohatý zvukový repertoár, struny ako zvony, hudobná tapiséria s abstraktnými motívmi, ... to všetko sú poznámky narýchlo načmárané do Moleskina aj s odstupom času, spolu s fotografiami, vyvolávajúce počuteľné spomienky.
Naprek rozľahlosti litoměřického letného kina, svieža, vynaliezavá a hravá inštrumentácia, posolstvá v textoch a takmer improvizačný prejav Marie Ladrovej, dokázali vytvoriť bubliny intimity, preskakujúce z pódia do roztrúseného auditória.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára