Pri vystúpení súboru Terah Taali som vskutku nevedel čo skôr. Či sa oddať jemne hypnotickým rytmom a unášajúcemu spevu, či obdivovať pestré oblečenia a skrášlené tváre indických žien, či premýšľať nad neprístupnými pohľadmi muzikantov, alebo či fotografovať.
Nakoniec sa mi to všetko podarilo akosi skombinovať a ešte teraz, nad fotografiami, počujem cinkajúci dych Rajasthánu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára