Niektoré koncertné zážitky sú iné. Síce sa navonok správam rovnako (počúvam, tlieskam, spievam či sa dokonca snažím hýbať do rytmu), ale niekde vo vnútri sa mi ešte navyše hromadí čoraz vzácnejší pocit, ktorý snáď najviac vyjadrujú pojmy: úplné odovzdanie sa (hudbe), vzájomné osvojenie, vytrženie a nová skúsenosť.
Aj polroka po koncerte Agnostic Mountain Gospel Choir na Colours of Ostrava, už len pri pohľade na ich fotografie, viem ten zážitok v sebe opäť vyvolať.
Temné duchovné blues, cigaretový hlas poučeného kazateľa a energia zdvihnutá z prachu. To všetko akoby tlačené parnou lokomotívou z Calgary do mojej hlavy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára