Buranteatr

Divadlu sa rozumiem ešte menej ako hudbe a tak sa pri jeho návšteve namiesto (neodborne kritického) rozumu, nechávam (väčšinou) viesť citom (nepliesť si s emóciami) a akýmsi významovým inštinktom. 

Túto cestu som zvolil aj k predstaveniu o väznenom katolíckom kňazovi Antonínovi Huvarovi v podaní divadla Buranteatr. Predstavenie malo len troch hercov, z ktorých si dvaja rozdelili množstvo podôb (spolužiak, väzenský dozorca, vyšetrovateľ či spoluväzeň) a jeden trvalo predstavoval Antonína Huvara. Asi v tom bola symbolika, že spolužiak predstavoval zároveň udavača a dozorca sa menil na spoluväzňa. Rovnako ako v Huvarovej postave bolo skĺbené utrpenie s odpustením. 

Bolo to silné predstavenie (hoc chvíľami odľahčované ironickým nadhľadom), počas ktorého ma (hlavne v scénach podfarbovaných autentickými nahrávkami) preskakovala skutočná smrtka.

Fotografie sú z Pestrovečera 2014 v Mikulčiciach.