Snáď každý kontakt s africkou hudbou je pre mňa novou skúsenosťou, prevetrávajúcou moje vnímanie muziky a jej interpretácie. Samozrejme, nebolo tomu inak ani pri koncerte Kinga Ayisobu.
Kráľ dvoch strún s družinou, štekavý spev skákajúci do rytmu hypnoticky zacyklených piesní, prastaro znejúce nástroje rezonujúce stretom s prítomnosťou, hudba ako vytrženie a ako neoddeliteľná súčasť každodenného života.
Fotografie aj text vznikli na minuloročnom festivale Respect.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára