Hoc mám v zbierke niekoľko desiatok džezových albumov, stále som len jeho príležitostným poslucháčom. Tie príležitosti určuje buď moja nálada (väčšinou tá zádumčivá), alebo prítomnosť na džezových festivaloch. Valašský Špalíček síce nie je džezovým festivalom, ale jeho dramaturgia je podobnými žánrovými presahmi známa.
Laca Decziho som si teda nenechal ujsť a vyše hodiny som sa opájal jeho elegickou a zároveň jemne pokúšavou trúbkou.
Jednoznačne to stálo za to!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára