Je super počuť znieť akordeón inak, ako u zavedenejších patrónov tohto nástroja. Žiadna fňukňa, žiaden murársky klavír ani nijaká mnohohlasná chromatika. Skôr tóny z undergroundu starého mechu, melódie viac pripomínajúce struny, ako kovové jazýčky a dýchavičnosť prevažujúca nad plynulosťou hry.
A na dôvažok spev, presvedčivejší ako žezlo, úprimnejší ako kázeň a ešte dlho zanechávajúci dumavé texty v mojej mysli.
Áno, áno, prvé naživo so Stinkou bolo sugestívne.
Apropo, ten šikovný chlapík s gitarou je Fanda Holý a fotografie sú z tohoročného Litoměřického kořenu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára