Litoměřický kořen 2017 & ľudia

Návštevníkom, ľuďom a priateľom z Litoměřického kořenu som sa na tomto blogu vyznal už niekoľkokrát, napriek tomu stále cítim potrebu urobiť to znova.

Je to aj tým, že Litoměřický kořen je snáď jediným festivalom kde ma, ako fotografa, ľudia pod pódiom priťahujú, oslovujú a uchvacujú ešte viac, ako účinkujúce kapely.

Iste, sú momenty, kedy ma interpreti vytiahnu z davu a pohltia svojou hudbou, ako to bolo napríklad počas vystúpenia mongolskej družiny Sedaa, ale na kořenu hudbu najradšej vnímam skrze tváre ľudí, ktorí si ňou dobrovoľne a bez akýchkoľvek obáv nechávajú ovládať svoje emócie a prejavy.

Nie, nezaujímajú ma akési momentky či zachytenia živelnosti, naopak, skôr sústredené tváre zrkadliace vnútorné pocity, portréty, pohľady, obrazy davu, v ktorom však má každý človek svoju vlastnú tvár a v nej vpísané svoje vlastné jedinečné pocity a príbehy.

Fotografiou nikdy nikoho nechcem pri niečom prichytiť, naopak rozpoznateľne sa prechádzam medzi ľuďmi a so zatajeným dychom len trpezlivo pozorujem tváre, z ktorých by každá stála za zvečnenie a portrét.

A potom doma, v prítmí pracovne, sa ma vonkajšia aj vnútorná krása týchto ľudí, vás všetkých, znova zmocňuje, podobne ako to vie len báseň alebo príroda.
Pokorne ďakujem za dôveru a ktokoľvek sa na mojich fotografiách nájde (aj starších), rád mu ich pošlem, samozrejme, zadarmo.