Je to ťažké, písať niečo ako nekrológ festivalu,
ktorý tak hlboko zasiahol do životov mnohých jeho pravidelných návštevníkov.
Litoměřický kořen skoro štvrťstoročie dokázal
kreovať autentickú zónu generujúcu základný inštinkt ľudskej spolupatričnosti
a pospolitosti bez hľadania rozdielov. Vytvoril priestor pre vlastný
a prirodzený mikrosvet, konštituujúci bytie zúčastnených aj ich transcendentálny
horizont.
Kvalitná hudba vždy bola len jednou
z ingrediencií festivalu. Tými ďalšími, nemenej dôležitými, boli
pravidelní návštevníci, spolunáležitosť, organizačne nespútaná a empatická
atmosféra či všadeprítomné deti a psy.
To všetko dohromady dokázalo
pôsobiť ako celostná medicína, ako kultúrna a komunitná vzbura danostiam
doby, ako dvojdňová katarzia uľavujúca od náporu falzifikovaných hodnôt dneška.
Sám som bohužiaľ zažil len niekoľko jeho ročníkov,
avšak ten životný a obrodný pocit, ktorý som vďaka nim a Michalovi
Hanzlovi okúsil, už navždy bude ťažko prekonateľnou mierkou pre všetky moje
ostatné festivalové zážitky.
Na tomto blogu nájdete veľké množstvo fotografií aj zo starších ročníkov Litoměřického kořenu a ak sa niekto na nich nájde, poteší ma keď si o fotografie napíše. Rád ich každému pošlem, samozrejme, zadarmo.
Na tomto blogu nájdete veľké množstvo fotografií aj zo starších ročníkov Litoměřického kořenu a ak sa niekto na nich nájde, poteší ma keď si o fotografie napíše. Rád ich každému pošlem, samozrejme, zadarmo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára