piatok, 11. septembra 2015

Carlos Santana

Je úsmevné, že Carlos Santana sa na tlačovke novinárom posťažoval na tanečnejšie smerovanie Montreux Jazz Festivalu, ale sám rozhúpal vypredané Auditorium Stravinski s kapacitou 3500 divákov. 
Odkedy som pred x rokmi videl (ešte z odratej videokazety) jeho fenomenálny koncert na Woodstocku, túžil som ho vidieť a počuť naživo. Vďaka Montreux Jazz Festivalu som sa toho naozaj dožil a možno jeden z posledných symbolov spirituality šesťdesiatych rokov, som si vychutnal snáď všetkými zmyslami. 
Očami jeho obcovanie s gitarou a naratívne riffy, ušami jeho premeny latinského abstraktna na rockové konkrétno, čuchom jeho aromatické a rozmaznané melódie, chuťou fantazijné menu aranžmánov a hmatom všetko okolo mňa rezonujúce latinskou gitarou. 

Žiadne komentáre: