Vlastne to väčšinou býva (žiaľbohu) tak, že úspech mojich fotografií je priamo úmerný tomu, kto je na nich zachytený. Ja si však rovnako vážim fotografiu ... napríklad Patti Smith aj Pavla Zajíčka.
Jednako to mám s festivalmi, Litoměřický kořen je pre mňa v istom zmysle práve tak báječný, ako festival s tými najväčšími hudobnými hviezdami.
Pavel Zajíček je mojou diagnózou 307, je mojim osobným básnikom undergroundu, toho vnútorného, toho bytostného, nevyberane úprimným poetom podzemia duše, nevysloviteľnosti a bludných kruhov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára