Do Litoměříc som z Popradu musel vyraziť už v noci pred začiatkom festivalu, o ktorom som toho veľa nevedel (za čo sa dodatočne hanbím). K tak ďalekej ceste ma motivovalo viac dôvodov. Zaujímavá dramaturgia plná alternatívnej muziky, vystúpenie prevažne mongolskej skupiny Sedaa a hlavne inštinkt (neurčitý ale silný pud), ktorý mi našepkával, že Litoměřický kořen je iný festival. A na pudy som ja vždy dal.
Neviem či to bolo len výbornou hudbou, alebo aj krásnym prostredím Střeleckého ostrova na brehu Labe, kde sa festiválek v letnom kine konal, teplým počasím, ktoré obnažovalo dievčatá, množstvom usmiatych detí, neposedných psov, výborným Březňákom a Zlatoprameňom. Pravdepodobne to bola súhra všetkého dohromady, ktorá spôsobila, že Litoměřický kořen sa pre mňa stal skúsenosťou meniacou môj pohľad na svet festivalov. Dúfam, že fotografie jednotlivých účinkujúcich, ktoré budem postupne pridávať, vám aspoň trochu priblížia atmosféru na pódiu. To čo sa dialo pod ním, v areáli festivalu a v stanovom mestečku (teda to, čo k nenapodobiteľnej atmosfére LK prispievalo rovnako ako hudba) však budete musieť zažiť sami. Byť toho všetkého malou súčasťou stojí naozaj za to.
Takže, kto hľadá nielen hudobné zážitky a festival s rodinnou atmosférou, a komu nebudú chýbať holohlavý usporiadatelia v bomberkách na vstupe, stejdže s názvami Sporiteľňa či Tesco a superstár v programe, tak pre toho je kořen tým pravým festivalom.
Myslím, že už mojim prvým ročníkom Litoměřického kořena som s ním vstúpil do pevného vzťahu a verím, že moja priateľka túto formu polygamie pochopí keď do Litoměříc o rok pôjdeme spolu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára