Doma mám psa. Je to malá, už osemnásťročná slepá a hluchá sučka, ktorá jediná zo všetkých mojich družiek vydržala so mnou tak dlho. Pri pohľade na každého psa (aspoň z tých malých) si z vďaky za jej trpezlivosť (a vernosť) na ňu vždy spomeniem. A tak sa stalo, že na Litoměřickom kořeni som na Džinu (tak sa volá) myslel skoro stále a musel som pre ňu nafotiť aspoň zopár štvornohých návštevníkov festivalu. Viem, nezaujímali by ju ani keby ešte videla, ale nahováral som si už aj väčšie hlúposti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára