Neviem čo si o nás (publiku) myslel spoza svojich okuliarov baskický rockový pesničkár Ruper Ordorika. Možno už neskorá, skoro polnočná hodina, možno množstvo vypitého piva alebo mladší vek časti publika (rozhodne nechcem nikoho uraziť) spôsobili, že to vyzeralo akoby si Ruper splietol klub. Aspoň taký som mal pocit. Ruper našťastie nato nedbal a v rodnom baskickom jazyku sa nám snažil povedať niečo ako „kašlem na vás, mám svoju poéziu a hudbu“. Aj keď som nerozumel textom, cítil som, že sú to naliehavé piesne a stal som sa Ruperovým tajným spojencom. Tlieskal som viac ako ostatní, dvíhal som ruky a občas povzbudivo zakričal.
Dodatočne mi napadlo, že možno takto by dnes svoje básne prezentovala beatnícka generácia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára