Naozaj si myslím, že dramaturgia tohtoročného Polička Jazz festivalu mala šťastnú ruku. Hlavne prvý večer, keď sa na pódiu vystriedali klasický jazz, hudobné ískanie Lenky Dusilovej a bluesový všehomír Jana Spáleného, uspokojil všetky moje potreby a závislosti.
Skratka kapely ASPM (Amatérské sdružení profesionálních muzikantů) Jana Spáleného by pokojne mohla znamenať aj Absolútne pôvodná muzika. Nezameniteľný rozprávačský spev, blues presahujúce do folku, folkrocku či jazzu, človečie texty a univerzálna poctivosť v každom takte.
Nočnou Poličkou ma do hotela sprevádzalo šestnáct černejch koní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára