Niekoľkogeneračný orchester spájajúci v sebe originálnosť hráčskych osobností, zrelosť interpretačného prístupu a mladú energiu hľadačov, znel mimoriadne kompaktne, hoc skladateľ a klavirista Kryštof Marek len príležitostne vybiehal spoza Petrofa zadirigovať pár taktov.
Skladba striedajúca dynamické pasáže pestrej dychovej sekcie (podporenej kultivovane keithmoonovskými bicími) s akoby samozrejmými výstupmi sólistov, mi pripomínala filmovo džezové melódie z príbehov o rozporuplných hrdinoch, vyrovnávajúcich sa so svojou neskrotnou individualitou. Chvíľami som sa dokonca pristihol, že sa s fotoaparátom nepohybujem, ale v duchu hudby tajuplne zakrádam.
Podobný zážitok, aký som mal pri premiére (v rámci programu Polička Jazz festivalu) moderného inštrumentálneho oratória s názvom Sinel Jazz Symphony, si dlho nepamätám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára