Pôvodne som šiel na dvojkoncert (inak dobrý nápad) skupín Živé kvety a Květy. Keďže však tie živé nastupovali na pódium až s odchodom môjho posledného vlaku, stihol som len band Martina Evžena Kyšperského. Našťastie, už on ma plne uspokojil.
Pochmúrne prostredie Randal Clubu s kovovými bariérami pred pódiom, akoby umocnilo cudzosť, osihotenosť a hebkú tieseň textov, ktorými kvitnú Květy. Tiež sa mi zdalo, že Martin spieval ešte presvedčivejšie ako obyčajne a možno preto, mi stále znel v ušiach aj nekonečnou cestou domov.
V rytme prázdneho polnočného vlaku fárajúceho dlhým tunelom tmy bol chvíľu jediným návestidlom ukazujúcim mi zmysel tejto dlhej púte.
Niekoľko mojich starších fotografií kapely Květy si môžete pozrieť aj TU.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára