Mojou najočakávanejšou kapelou (krásne ľudským duom) na ostatnom festivale Beseda u Bigbítu boli Kieslowski.
Najprv sa mi zdalo, že Topoľový háj s poslucháčmi porozhadzovanými pod vysokými stromami, nie je pre ich vzťahovú a podprahovú poetiku to pravé miesto. Po chvíli však Kieslowski splynuli s prostredím a ich obásnená hudba uvoľnene rezonovala rovnako v ľudských ušiach (a dušiach), ako v starých topoľoch a v otvárajúcej sa krajine.
Ešte dlho po koncerte som ich stretával pod pódiom, pri stánkoch s občerstvením, alebo medzi besedníkmi a stromami, čím svoje zblíženie sa so svetom previedli aj do fyzickej podoby.
Bolo príjemné to všetko cítiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára