Vlastne som nečakal, že by industriálne prostredie festivalu Colours of Ostrava mohlo tak bezstarostne korešpondovať s hudbou skupiny Luno.
Stalo sa. Navonok jednoduché skladby, akoby apatický spev Emy Brabcovej, hrdzavé potrubia, parciálne melódie s otvoreným koncom či olovené kulisy, spolu spomalene ladili a vytvárali hypnoticko stoickú atmosféru. Rád som sa podvolil.
(Staršie fotografie skupiny Luno nájdete TU.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára