Je to dávno, čo som ho počul prvýkrát (TU) a myslím, že za ten čas sa Kittchen stihol stať klasikom čudáckeho folku, zaklínačom českého pesničkárstva a garantom nových posluchových konvencií, ktoré charakterizujú dnešnú dobu viac ako kdejaké filozofické traktáty.
Kittchenov očarujúci a textovo aj zvukovo autonómny svet je istým spôsobom totálny a trpko pravdivý, je univerzom, ktorého sme priznajúc či nepriznajúc neodčleniteľnou súčasťou.
Elektrická gitara vrúbľovaná spôsobilou poetikou, melanchólia krížená s odhodlaním (vierou), vášňami a tiesňou prešpikovaná & zmietaná myseľ maskovaná kuchárskou burkou, vlastné vnútorné fondy démonov aj anjelov.
Kittchen, ešte lepší ako myslím.
Fotografie sú z tohoročnej Besedy u Bigbítu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára