Do poslednej chvíle sa nevedelo, či Theo Hakola kvôli problémom na ceste stihne doraziť na Litoměřický kořen včas. Nakoniec to tento trpký romantik stihol a jeho koncert s kapelou Wobbly Ashes sa stal vrcholom sobotnej daždivej noci.
Bezútešná hudobná estetika vrstvená v uťahovaných slučkách, malátny rámus tlmených riffov a pošramotené bicie, atmosfericky konzistentný zvuk leptaný husľami a harmonizovaný odtieňmi sivej.
A v tom hudobnom šerosvite poetický Theo Hakola so svojím skúmaním života, lások, strát a nepoučení. Singulárny hlas, sfarbený akoby pokojným smútkom posilňovaným jeho oslavou, podchvíľou až goticky pochmúrny, občas pripravený objímať a sublimujúci na opar visiaci nad našimi hlavami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára