O kántry som svojho času skoro nezakopol, ale bolo to hlavne tým, že jeho československá podoba, klochniaca posluchovo nechutný kotlíkový guľáš skoro na všetkých folkových festivaloch či mestských slávnostiach, ma dokonalo odrádzala od ďalšieho záujmu.
Isteže, príležitostne som si ulial Johnyho Casha, Grateful Dead či niektorého z Hankov Williamsov, ale to už bolo dávno.
Dnes (aj vďaka, ach, nebohej Apačke) je americké country, spolu s príbuznými folkrockovými žánrami, mojou, snáď najpočúvanejšou muzikou na cestách, pri posedávaní s kumpánmi a občas aj pri precitaní po ťažších nociach.
Takže mi divné country The Reverends, so silnou dávkou empatie Fandu Holého prišlo naozaj vhod a s hosťujúcim Jardom Svobodom, ma dokonalo reštartovalo do druhého dňa tohoročného Litoměřického kořenu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára