So synom Jáchymom zahral, zaspieval a na malom pódiu odžil svoje krásne posmutnelé piesne, pokorne, bez napínania hudobných svalov a sprievodných komentárov. Tie by vzhľadom na hĺbku, emotívnosť či úprimnosť textov, boli aj tak zbytočné.
David mimo pódia presviedča, že nie sú autobiografické, ale čerpajú z literárnych či odpočutých zdrojov.
Možno naozaj ide o akúsi existenčnú fantastiku, pretlmočenie cudzích príbehov vlastnou reflexiou. Len jeho smutné oči, akoby mi samovoľne našepkávali, že ...
Skvelé hudobné aranžmány obalili jednotlivé texty vždy tou správnou atmosférou, raz rytmom, ktorý potkýna, o chvíľu zasa zdržanlivým tempom plným melodických figúr.
David skladá piesne, ktoré vo mne vedia uviaznuť, jeho spirituálna folktronika dokáže čarovať s mojimi myšlienkami a difúziou sa premieňať v pokojné sny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára