Vzhľadom k tomu, že premýšľavú kapelu Zrní už poznám naspamäť (niektoré staršie reporty nájdete TU, TU alebo TU), býva mi na ich koncertoch občas ľúto, že už nemôžem zažiť to, čo na ich prvom vystúpení (TU).
Aj tak sa vždy na nich teším a ešte stále dokážem v ich hudbe a textoch objavovať nové významy. Nebolo tomu inak ani na ostatnej Besede u Bigbítu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára