Stalo sa tak trochu módnym, pomenovávať festivaly ako rodinné. Myslím si, nechtiac dotknúť sa žiadneho z nich, že tým skutočne rodinným festivalom je len Litoměřický kořen.
Nie kvôli tomu, že rodín a detí býva na ňom naozaj neúrekom, ale preto, že snáď všetci zúčastnený (či už na pódiu, alebo pod ním) tvoria jednu, možno trochu pochabú, každopádne však veľkú a kořenu oddanú famíliu.
Podstatu podmanivosti Litoměřického kořenu tvorí družnosť a spolupatričnosť, presne určená hudobná diagnóza so vzťahom k recidívam, fyzické aj duchovné výboje, generačná pestrosť a akési odhmotnenie reality. Kořen je jeden celok, neutápa sa v detailoch, netriešti svoju radosť o zbytočné organizačné maniere a zákazy, nedelí účinkujúcich na headlinerov a tých ďalších a ani neotravuje reklamami sponzorov.
Ja viem, musí to znieť naivne, ale tak to cítim. Litoměřický kořen dáva príležitosť pre intenzívne užívanie si každej chvíle (a nemyslím len na hudbu), pre vnímanie éterického festivalového kúzla vzájomnej pospolitosti, pre snúbenie sa jednotlivca s celkom, nevinnosti s naturálnosťou, mladosti so starobou a pre kopulovanie túžob so skutočnosťou. No a toto všetko je možné okúsiť len v rodinnom kruhu.
Množstvo fotografií zo starších ročníkov Litoměřického kořenu nájdete TU, TU alebo TU, rovnako aj na mnohých ďalších stránkach tohoto blogu. Ak sa niekto našiel na mojich fotografiách a chcel by mať na kořen aj takúto spomienku, poteší ma, ak si o fotografie napíše. Rád Vám ich pošlem, samozrejme, zadarmo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára